Čas pomaly spúšťa závoj prachu na naše spomienky, ktoré sa pod ním stále viac a viac strácajú. Ale tieto citáty prachom nezapadnú …
"Děti si na školní besídku přinesli lahvovou desítku."
československá skupina Volant, 10.7.2004, Nová Sedlica
Citáty - v Rusku
„Zajtra vstaneme kedy vstaneme a dovezieme sa tam, kam sa dovezieme.“
OTS Čertanovo, 14.7.2004, Moskva
"Dajte od neho dokumenty preč!"
... skríkla na mňa zúfalá pracovníčka predajne leteniek, keď videla ako Vraťo píše azbukou na obal letenky názov stanice metra Paveleckaja ... a prepisuje sa to rovno do letenky, kde sa písať nesmie. Asi som v nej vzbudil väčšiu dôveru ako on.
Predajňa leteniek Aeroflot, 15.7.2004, Moskva
"Najbližšia stanica, letisko Domodedovo."
Nuž, keď si našinec sadne do električky a nejaký hlas mu z reproduktora zahlási najbližšiu stanicu ... nečaká že sa na tej najbližšej stanici ocitne o trištvrte hodiny.
Stanica metra Paveleckaja, 15.7.2004, Moskva
"A ty vieš čo to znamená Gumrak?"
... opýtal sa ma taxikár, vodič starého žigulíka, po ceste z letiska smerom do mesta po prílete na volgogradské letisko.
"Je to názov letiska." odpovedal som mu.
"No dobre, ale odkiaľ vznikol? Vieš?"
"Netuším."
"Je to z tatárskeho jazyka. Gu znamená údolie, mrak znamená smrť. Niekedy v stredoveku sem prišlo 12.000 Tatárov ... a nevrátil sa ani jeden. Gumrak je údolie smrti."
v taxíku z letiska do mesta, 15.7.2004, Volgograd
pozn. autora: Nedohľadal som k tejto téme nič, hoci som sa snažil. Je možné že ide iba o povesť, jednu z mnohých, ktorá sa vzťahuje k tomuto regiónu, ktorý bol po stáročia miestom rôznych ozbrojených stretov.
"To som rád, že sa moja dcéra neodsťahovala ďaleko, ale vydala sa tuto do najbližšieho mesta."
... povedal mi ten istý taxikár.
"A do ktorého? Ako sa volá?"
"Elista. Je to iba 300 kilometrov."
pozn. autora: Cesta medzi Volgogradom a Elistou meria naozaj približne 300 kilometrov. Nakoľko to ale nie je jeden z hlavných ťahov, o nejakej diaľnici ani chyrovať ... tá cesta do najbližšieho mesta, to je tak minimálne pol dňa ostrej jazdy autom.
".. no a teraz sa chystáme do Iránu .."
V hoteli Carycinskaja vo Volgograde sme (na náš úplný šok) stretli dvojicu mladučkých chlapcov okolo 20 rokov veku, hádam z Južnej Kórei či odkiaľ. Po rusky nevedeli ani slovo, nemal som z nich pocit, že by nejako hĺbkovo chápali kde sú a čo tu robia. Lámanou angličtinou sa nám snažili vysvetliť, že idú po ceste svojich dávnych predkov ... Išli vraj cez celú Sibír vlakom, boli už aj v Sankt Peterburgu ...
Na moju prvú otázku, že či nemali po ceste nejaké problémy mi odpovedali, že problémov mali už kopec, okrem iného im vraj dvakrát kompletne všetko ukradli.
Na moju druhú otázku, že kam majú teraz namierené, mi odpovedali, že odtiaľtu idú do Iránu ... Nuž, šťastnú cestu, chlapci ...
Citáty - na ceste
"Otočíte sa, v dedine sa dáte doprava ... potom prvá doprava a takto to obídete."
Kto dopekla mal vedieť že tá prvá doprava príde až o 45 minút?!?!!! Tu fakt ak nie si na ceste aspoň 2 hodiny - ako keby si sa ani nepohol.
21.7.2004, Kurská oblasť
"Ďakujem - to je v poriadku. Ale aj pivo si treba vypiť."
... rezignovane poznamenal ešte pred chvíľou spiaci ruský colník, keď sme "odhlasovali osobný automobil" pri výjazde z územia Ruskej federácie. Poplatok za výjazd vozidla z krajiny (rovnako ako za vjazd) bol 40 rubľov. My sme do čapice zozbierali posledných 42 rubľov, no a tie som mu dal. A poďakoval.
21. 7.2004, rusko/ukrajinská hranica
„My sme inteligentní primitívi, ale ten policajt včera, to bol originál primitív.“
22.7.2004, v aute
"Pred hodinkou sa tadiaľto vracal chlapík, ktorý bol v Nepále na Prage V3S"
... takto nás z voleja odrovnal slovenský colník, keď sme pred ním chceli zamachrovať že kde sme to my vlastne boli ...
23.7.2004, hraničný priechod Užhorod - Vyšné Nemecké