
Zem sa otvorila, začala sa točiť opačným smerom ... no skrátka Vraťo vstal ako prvý a vybral sa na Ptičij Rinok. Nakúpil tam úžasnú sériu kvalitných vypínačov - veteránov. My sme si medzitým zamenili doláre za ruble u miestnych vekslákov pred hlavnou poštou, aj s taxikárovým komentárom: "Próstych ľudej oni nikogda neobmanut." No, neviem či nikogda, ale nás neobmanuli.
Celá výprava sme si následne spoločne zopakovali panoramatické múzeum Stalingradská bitka. Čo povedať - bolo to úchvatné. A potom prišiel ďalší veľký bod tohto dňa - preprava loďou na ľavý breh Volgy.
Na volgogradskej strane to vyzeralo ešte v poriadku. Čo nás ale čakalo na druhej strane svedčilo o tom, zvesť o ukončení druhej svetovej vojny sa sem ešte nedoniesla. Ľudia stáli pripravení na prepravu loďou na opačný breh ako 13. gardová strelecká divízia generála Rodimceva v septembri 1942. Po vystúpení na breh a prechode cez dav tlačiacich sa prepravychtivých pasažierov nás privítal improvizovaný trh, ktorý ponúkal širokú paletu produktov - od nedovarenej kukurice, až po nedopražené raky, ktoré sa ešte v hrnci hýbali. A to všetko v obrovskom závale smetí.
Naspäť na pravý breh nás odviezol na motorovom člne miestny námorník, ktorý nám za 250 rubľov poskytol adrenalínovú plavbu pomedzi loďami na večernej Volge. Ešte dlho si budeme pamätať ako vyzerá zadok vyhliadkovej lode Moskva.
Večer - ako inak - naberežnaja. Sme si už zvykli nejako.