64. armáda - Od Stalingradu do Bratislavy

Veľká vlastenecká vojna

10. júla 1942 bola 1. rezervná armáda premenovaná na 64. armádu. O 2 dni nato bola začlenená do opätovne sformovaného Stalingradského frontu. Od začiatku viedla prudké obranné boje proti jednotkám 6. armády a 4. tankovej armády Wehrmachtu v úvodnej fáze Stalingradskej bitky. Od 7. augusta bola armáda začlenená do Juhovýchodného frontu. V rozhodujúcej fáze Stalingradskej bitky 64. armáda bránila južnú časť Stalingradu. Od 1. januára 1943 sa už ako súčasť Donského frontu aktívne zúčastnila na likvidácii obkľúčenej skupiny nemeckých vojsk pod Stalingradom. Boli to práve jednotky 64. armády, ktoré vzali 31. januára 1943 do zajatia veliteľa nemeckej 6. armády, poľného maršala Friedricha Paulusa.

Po ukončení Stalingradskej bitky bola armáda v rezerve vrchného velenia Červenej armády. Od 1. marca 1943 pokračovala v bojových operáciách už ako súčasť Voronežského frontu.

1. mája 1943 získala 64. armáda za prejavenú chrabrosť a hrdinstvo v Stalingradskej bitke čestný názov gardová a bola premenovaná na 7. gardovú armádu.

V júli a auguste 1943 sa 7. gardová armáda (najskôr ako súčasť Voronežského, od 18. júla ako súčasť Stepného frontu) zúčastnila Kurskej bitky. Do konca vojny zostalo pred vojakmi 7. gardovej armády ešte veľa urputných bojov a veľa veľkých víťazstiev, medzi inými oslobodenie Belgorodu (5. augusta 1943), oslobodenie Charkova (23. augusta 1943), boje na pravobrežnej Ukrajine, Jassko-kišinevská operácia, Debrecínska operácia, Budapeštianska operácia, prechod riek Južný Bug a Tisa a mnohé ďalšie.

Poslednou operáciou, ktorej sa rozsiahlym spôsobom zúčastnila 7. gardová armáda bola v marci a apríli 1945 Bratislavsko-Brnianska operácia, v rámci ktorej jednotky 7. gardovej armády oslobodili 4. apríla 1945 Bratislavu. 7. gardová armáda ukončila vojnu účasťou v Pražskej operácii v máji 1945.

Po vojne

V júli 1945 bola 7. gardová armáda redislokovaná z vtedajšieho Československa do Maďarska (Štáb armády sa nachádzal vo Veszpréme.). Na jar 1946 bola armáda zaradená do zostavy Zakaukazského vojenského okruhu, velenie armády sa nachádzalo v Jerevane a podliehali mu vojská rozmiestnené na území vtedajšej Arménskej SSR a čiastočne Gruzínskej SSR.

V Jerevane sídlilo velenie 7. gardovej armády až do konca roku 1991 a rozpadu ZSSR. Po rozpade ZSSR boli na základoch 7. gardovej armády vybudované ozbrojené sily Arménskej republiky, iba 127. motostrelecká divízia zostala pod jurisdikciou Ruskej federácie a neskôr bola transformovaná na 102. ruskú vojenskú základňu na území Arménskej republiky.

Velitelia 64. armády (7. gardovej armády) počas Veľkej vlasteneckej vojny: