Tak ako čnel monumentálny pamätník 1. jazdeckej armády nad cestou pri Chvative, tak sa nad celou našou výpravou vznášal duch sovietskeho vojvodcu Semiona Michailoviča Buďonného, ktorého stopy boli prakticky všade, kadiaľ viedla naša cesta. Mal a má veľa obdivovateľov, rovnako tak aj mnohých, ktorí mu nevedia prísť na meno. Ako veliteľ 1. jazdeckej armády sa stal počas občianskej vojny v Rusku jedným z tvorcov tzv. „červenej jazdy“. Vďaka tomu jeho meno široko využívali propagandisti sovietskej, ale aj tej antisovietskej propagandy. To ale nič nemení na fakte, že to bola jedna z najvýraznejších postáv ozbrojených síl Ruska a Sovietskeho Zväzu v 20. storočí. Patril medzi prvých maršalov Sovietskeho Zväzu, bol trojnásobným hrdinom Sovietskeho Zväzu a nositeľom celkom 8 Leninových radov. Každý, komu jeho intelektuálne schopnosti, alebo nedostatok pevnej vôle pri hľadaní historickej pravdy v dostupných zdrojoch, bránia v objektívnom posúdení osoby maršala Buďonného, nech si prečíta aspoň týchto pár riadkov, do ktorých sa pokúsim vtesnať jeho bohatý život.

Semion Michailovič Buďonnyj sa narodil 13. apríla 1883 v osade Koziurin, v Kalmyckom okruhu, v oblasti Donského vojska (administratívno-teritoriálna časť ruského impéria, osídlená do značnej miery donskými kozákmi; existovala do roku 1920). Narodil sa do rodiny chudobných roľníkov. Už v detstve sa majstrovsky naučil ovládať kone a tzv. chladné zbrane.

V septembri 1903 bol povolaný do Ruskej imperátorskej armády. V rokoch 1904 až 1905 sa zúčastnil Rusko-japonskej vojny. Po skončení vojny pokračoval v službe v Prímorskom dragúnskom pluku, neďaleko Vladivostoku, a to až do začiatku 1. svetovej vojny. Po VOSR sa vrátil domov na Don.

1. svetová vojna

V radoch 18. dragúnskeho Severského pluku Kaukazskej jazdeckej divízie bojoval na nemeckom, rakúskom aj kaukazskom fronte. Za chrabrosť bol vyznamenaný Krížmi Svätého Juraja všetkých 4 stupňov a medailami Svätého Juraja všetkých 4 stupňov.

Občianska vojna

23. februára 1918 Buďonnyj vytvoril revolučný jazdecký oddiel, ktorý sa zapojil do bojov proti bielogvardejcom na Done. Následne sa tento oddiel stal súčasťou 1. roľníckeho jazdeckého socialistického pluku pod velením Borisa Dumenka, Semion Buďonnyj sa stal zástupcom veliteľa pluku. Pluk sa následne rozrástol na brigádu a neskôr jazdeckú divíziu, ktorá sa úspešne v rokoch 1918 a 1919 zúčastnila bojov pri Carycine (dnešný Volgograd). V júni 1919 bol vytvorený po prvý raz v rámci Červenej armády jazdecký zbor. Ten v auguste 1919 v oblasti Donu úspešne viedol tuhé boje s armádou generála Wrangela. Ich výsledkom bolo dobytie Carycinu i Voroneže, víťazstvo nad zbormi generálov Mamontova a Škura a uzatvorenie 100-kilometrovej medzery v pozíciách vojsk Červenej armády na Moskovskom smere.

19. novembra 1919 velenie Južného frontu podpísalo rozkaz o premenovaní jazdeckého zboru na 1. jazdeckú armádu. Za veliteľa tejto armády bol vymenovaný Buďonnyj, ktorý jej velil až do októbra 1923. 1. jazdecká armáda zohrala významnú úlohu v porážke vojsk Denikina a Wrangela.

Sovietsko-poľská vojna

V sovietsko-poľskej vojne (1919 až 1921) sa Buďonného 1. jazdecká armáda vyznamenala najmä v Kyjevskej útočnej operácii (26. mája do 16. Júna 1920), kedy 7. júna 1920 dobyla Žitomir a Berdičev. Výsledkom tohto útoku bolo že 10. júna 1920 3. poľská armáda ustúpila z Kyjeva. 10. júla po ťažkých bojoch 1. jazdecká armáda dobyla mesto Rivne.

Medzi dvoma svetovými vojnami

V rokoch 1921 až 1923 bol Semion Buďonnyj na funkcii zástupcu veliteľa Severokaukazského vojenského okruhu. V rokoch 1924 až 1937 pôsobil ako inšpektor jazdectva Červenej armády. V roku 1932 ukončil štúdium na Frunzeho vojenskej akadémii. V novembri 1935 bol Semion Michailovič Buďonnyj jedným z prvých piatich držiteľov hodnosti maršal Sovietskeho Zväzu. V rokoch 1937 až 1939 velil Buďonnyj vojskám Moskovského vojenského okruhu. Od roku 1939 bol členom Hlavnej vojenskej rady a námestníkom Ľudového komisára (sovietsky ekvivalent funkcie ministra) obrany, od augusta 1940 prvým námestníkom Ľudového komisára obrany.

Buďonnyj kládol dôraz na dôležitú úlohu jazdectva v modernej vojne a v manévrovacom boji. Zároveň vystupoval s požiadavkami na technické prezbrojenie armády. Inicioval formovanie jazdecko-mechanizovaných jednotiek.

Veľká vlastenecká vojna

Na začiatku vojny sa stal členom Hlavného stanu vrchného velenia Červenej armády. Velil skupine vojsk rezervy hlavného stanu (jún 1941). Velil skupine vojsk na juhozápadnom smere (10. júl až 12. september 1941). Velil Rezervnému frontu (september až október 1941). Velil vojskám na severokaukazskom smere (apríl až máj 1942). Velil Severokaukazskému frontu (máj až august 1942). Od januára 1943 velil jazdeckému vojsku Červenej armády.

V septembri 1941 počas Kyjevskej strategickej obrannej operácie (Prebiehala od 7. júla do 26. septembra 1941.) viackrát Buďonnyj žiadal Hlavný stan o umožnenie ústupu vojsk tak, aby sa vyhli obkľúčeniu. To isté navrhoval už skôr aj náčelník Generálneho štábu Červenej armády Georgij Žukov, ako aj náčelník štábu Juhozápadného frontu generálmajov Tupikov. Veliteľ Juhozápadného frontu generálplukovník Kirponos ale informoval Hlavný stan o tom, že ústup vojsk nie je nutný a že Kyjev udrží. Dôsledky boli tragické.

Georgij Žukov bol 29. júla, ešte pred začiatkom rozhodujúcej fázy Kyjevskej strategickej obrannej operácie, odvolaný z pozície náčelníka Generálneho štábu, Semion Buďonnyj bol 12. septembra Stalinom odvolaný z pozície hlavného veliteľa na juhozápadnom smere a 13. septembra nahradený maršalom Timošenkom. Celá operácia skončila pre Červenú armádu katastrofálnou porážkou, do nemeckého zajatia padlo viac ako pol milióna vojakov, celý Juhozápadný front bol fakticky zničený a prestal existovať. 19. septembra Červená armáda opustila Kyjev. Generáli Kirponos a Tupikov zahynuli 20. septembra pri pokuse prebiť sa z obkľúčenia.

Po vojne

Po ukončení Veľkej vlasteneckej vojny pokračoval Buďonnyj na funkcii veliteľa jazdeckého vojska, zároveň v rokoch 1947 až 1953 pracoval ako zástupca ministra poľnohospodárstva ZSSR pre chov koní. V roku 1943 bol z iniciatívy Buďonného v Moskve založený Moskovský zootechnický inštitút pre chov koní. Od mája 1953 do septembra 1954 pôsobil ako inšpektor jazdeckého vojska. Od roku 1954 pracoval v tíme ministra obrany ZSSR. Pôsobil aj ako predseda Zväzu sovietsko-mongolského priateľstva. Výnosmi Prezídia Najvyššieho sovietu bol 1. februára 1958, 24. apríla 1963 a 22. februára 1968 bol vyznamenaný 3x titulom Hrdina Sovietskeho Zväzu.

Semion Michailovič Buďonnyj zomrel 26. októbra 1973, vo veku 90 rokov. Je pochovaný na Červenom námestí v Moskve, pri Kremeľskom múre.