Bála sa ho aj samotná smrť a jeho vojaci by za ním išli pre jeho odvahu aj do samého pekla. Alexander Iljič Rodimcev.

Narodil sa 23. februára 1905 v dedine Michajlovskoje v Orenburskom újazde, v Orenburskej gubernii. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Po smrti otca pracoval v obuvníckej dielni.

V septembri 1927 bol povolaný do armády. V roku 1929 vstúpil do komunistickej strany a v septembri toho istého roku nastúpil do vojenskej školy v Moskve. Po jej ukončení v marci 1932 nastúpil do 61. jazdeckého pluku, kde slúžil na rôznych funkciách.

V septembri 1936 odišiel ako dobrovoľník do Španielska, kde bojoval v občianskej vojne. Za svoju službu získal 22. októbra 1937 titul Hrdinu Sovietskeho Zväzu. Po návrate zo Španielska bol v septembri 1937 vymenovaný za veliteľa 61. jazdeckého pluku. Od januára 1938 nastúpil do Frunzeho vojenskej akadémie, po ktorej ukončení v máji 1939 pôsobil v 36. jazdeckej divízii v Bieloruskom vojenskom okruhu. V roku 1940 nastúpil na štúdium vo veliteľskej akadémii výsadkových síl Červenej armády. Po jej ukončení v máji 1941 sa stal veliteľom 5. výsadkovej brigády.

Veľká vlastenecká vojna

Začiatok vojny zastihol Rodimcevovu brigádu na Ukrajine. V rámci Kyjevskej obrannej operácie bojovala brigáda mesiac v obkľúčení, pričom sa jej podarilo z obkľúčenia prebiť a zachovať si pri tom bojaschopnosť. 20. novembra 1941 prišlo k reorganizácii 3. výsadkového zboru na 87. streleckú divíziu a plukovník Rodimcev sa stal jej veliteľom. Za dosiahnuté bojové úspechy, chrabrosť a odvahu v boji získala divízia 27. marca 1942 titul gardová a bola premenovaná na 13. gardovú streleckú divíziu. V lete 1942 pokračovala divízia vo vedení ťažkých obranných bojov na charkovskom smere. Po doplnení stavov sa divízia stala súčasťou 62. armády Juhovýchodného frontu. V jeho zostave sa zúčastnila rozhodujúcej fázy Stalingradskej bitky.

V máji 1943 prevzal Alexander Rodimcev velenie 32. gardového streleckého zboru. Tento bol následne začlenený do zostavy 5. gardovej armády a zúčastnil sa Kurskej bitky, bitky o Dneper, Visliansko-odrianskej operácie, Berlínskej a Pražskej operácie a mnohých ďalších. Rozkazom prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR zo dňa 2. júna 1945 obdržal Alexander Rodimcev svoju druhú zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR.

Po vojne

Po absolvovaní Vojenskej akadémie K. E. Vorošilova v marci 1947 velil 11. gardovému streleckému zboru, od februára 1951 slúžil ako zástupca veliteľa Východosibírskeho vojenského okruhu a od júna 1953 pracoval ako hlavný vojenský poradca Albánskej národnej armády a vojenský atašé pri veľvyslanectve ZSSR v Albánsku. Od novembra 1956 pôsobil ako prvý zástupca veliteľa Severného vojenského okruhu a od mája 1960 ako veliteľ a člen vojenskej rady 1. gardovej armády (v rámci Kyjevského vojenského okruhu). Od marca 1966 pracoval ako vojenský konzultant Skupiny generálnych inšpektorov Ministerstva obrany ZSSR.

Generálplukovník Alexander Iljič Rodimcev zomrel 13. apríla 1977 v Moskve. Je pochovaný na Novodevičijom cintoríne.