Iba niekoľko opaľujúcich sa na špinavej pláži, zopár stánkov a za kríkmi Rodimcevova stena. Na stene za voľne rastúcou zeleňou čiastočne ukrytý nápis: "Здесь стояли насмерть гвардейцы Родимцева. Выстояв, мы победили смерть."

Netrúfam si tie slová prekladať, myslím že niečo také sa ani nesmie. Musia zostať v origináli. Na mieste, kde sa v noci zo 14. na 15. septembra 1942 odohralo čosi ťažko pochopiteľné. Čosi čo prekonalo aj hrdinstvo 300 Sparťanov v bitke pri Termopylách.

Práve na tomto mieste prebiehal v noci z 14. na 15. septembra 1942 výsadok prvosledových oddielov 13. gardovej streleckej divízie generálmajora Alexandra Iljiča Rodimceva. Počas prepravy bola celá rieka v ohni. Tiekla do nej horiaca nafta z rozstrieľaných nádrží a plamene hasili iba výbuchy nepriateľských granátov. Napriek tomu, na prekvapenie samotného Rodimceva - prví vojaci, ktorí sa dostali na breh, sa nepokúsili zakopať na brehu, ale z chodu zaútočili smerom do centra mesta, kde ešte v priebehu 15. septembra dobyli železničnú stanicu. Až neskôr sa vyjasnilo, že tak konali na priamy rozkaz generála Čujkova. Ten hnal čerstvé sily do útoku, nakoľko situácia jeho 62. armády v meste bola kritická. Aj posledné zálohy boli vrhnuté do boja a hrozilo že zvyšky armády brániacej mesto Nemci zatlačia do Volgy.

Úspešný výsadok prvosledových oddielov umožnil v priebehu nocí z 14. na 15. a z 15. na 16. septembra prepraviť na pravý breh celú 13. gardovú streleckú divíziu, vrátane štábu a divízneho delostrelectva. 16. septembra 39. gardový pluk 13. gardovej streleckej divízie a 416. strelecký pluk 112. streleckej divízie spoločne zaútočili a po krvavom boji dobyli vrchol dominantného kopca, týčiaceho sa nad Stalingradom - Mamajev Kurgan.

Po boji

V januári 1943 sa 13. gardová strelecká divízia presunula na sever a bojovala v areáli závodu Červený október. Ešte pred presunom vydal politický komisár divízie plukovník Vavilov rozkaz inštruktorovi politického oddielu divízie nadporučíkovi Kaliničovi a nadporučíkovi medicínskej služby spojovacieho práporu Voložanenkovi, aby na pobrežnej stene vytvorili nápis "Здесь стояли насмерть гвардейцы Родимцева." Nápis bol vytvorený metrovými písmenami a bol viditeľný aj z druhého brehu rieky. Neskôr bol nápis ešte doplnený slovami "Выстояв, мы победили смерть." Tak zostala stena aj po vojne. Ľudia ju preto začali nazývať Rodimcevovou stenou.

Z 10.000 vojakov a dôstojníkov 13. gardovej streleckej divízie, ktorí čakali 14. septembra 1942 na prepravu do horiaceho Stalingradu sa februárového konca bojov o mesto dočkalo v bojaschopnom stave asi 300 ...

Po vojne

Po vojne sa táto stena stala spomienkou a symbolom zlomového momentu Stalingradskej bitky. Pri prestavbe nábrežia bol pôvodný múr zbúraný, bola ponechaná iba časť s nápisom. Pri jednej z rekonštrukcií padol návrh na výmenu pôvodného nápisu za nový, z kovových písmen. Veteráni 13. gardovej streleckej divízie sa ale proti tomu vzbúrili - už by to nebola viac ich stena. A tak sa pôvodný nápis každoročne obnovuje.