FEST POD KREMENCOM

Tretí ročník, z môjho pohľadu z absolútne nepochopiteľných príčin organizovaného podujatia, sa odohral s (pre Inekafe absolútne pochopiteľným) brutálnym meškaním. Meškalo absolútne všetko.

9 kapiel, ktoré ho odohrali, ale bolo nakoniec celkom slušnou náplasťou na zdržanie, polhodinový dážď a následné ďalšie zdržanie, príšerné žrádlo, pekelnú zimu a ostatné veselé príhody z natáčania. Kapely sa zoradili celkom dobre za sebou, s kvalitou stúpajúcou smerom nahor.

Československá skupina Volant sa rozhodla správne, keď namiesto 20-hodinovej cesty do Carnegie Hall zvolila radšej 18-hodinovú cestu do "Nové Sedlice". Vypočuli sme si aj poznatky typu: "Děti si na školní besídku přinesli lahvovou desítku.". Peha bola v pohode a nakoniec Inekafe splnilo očakávanie, keď opäť nepodliezlo latku nastavenú minulý rok: " ...keď sa to šecko posere, tak začne Inekafe o polnoci - ako vlani!!!" ... a začali hrať o jednej. Koncert bol absolútne good, čím ukončil podujatie, ktoré bolo zvláštne tým, že sa nič zvláštne nestalo.

Takže celá výprava sa už druhý deň za sebou dostáva o tretej nadránom do postele. Teraz už naozaj nikto nemá chuť na blbosti a všetci idú chrápať. Vraťo ešte o 2 hodiny neskôr - hádam nás zajtra nevysype do prvého rigola.

Zajtrajšok už visí v lufte ešte viac ako pekelný puch v nevetranej izbe, zajtra to už naozaj celé začne. Smer východ, smer neznámo.

SMER KYJEV!!!