SLOVENSKO

Tieto zápisky z priebehu cesty nemôžu vyjadriť ani zďaleka to čo všetko 5 tupoňov v exotickom korábe v tento deň predviedlo. Jednoducho absolútna zverina.

Pri vjazde do Uble sme si uvedomili, že tento prechod by nemusel pustiť Honzu s Lukášom na Ukrajinu, lebo sú to Česi. Aby som bol presnejší: Česi z Hradišťa. Nakoniec nás ale nepustili pre niečo iné. Pre Ukrajinu toto nie je hraničný prechod pre cudzincov s tranzitnými vízami. Jedného sa bojíš, druhé ti padne na hlavu. Inak - osádka prechodu na ukrajinskej strane bola naozaj chrumkavá. Šľachovitý pištoľník v maskáčoch, náčelník colnice - vychcálek v čiernom priliehavom tričku a ženská v uniforme, s pôvabom o množstve rovnajúcom sa množstvu vzduchu v nádobe s absolútnym vákuom.

Prechod Vyšné Nemecké / Užhorod bol už ale úplne o niečom inom. Na našej strane opäť kľud. Na ukrajinskej v podstate to isté, len obohatené živým záujmom o našu Volgu. Bolo to cool ako si ukrajinský colník s neskrývaným potešením skúšal otvárať a zatvárať všetky štyri dvere. Inak - debatovalo s nami 5 colníkov, z toho traja boli v hodnosti majora - hmmm.

UKRAJINA

Hurá do Ázie! Štverajúc sa do Karpát sme sa po niekoľkých hodinách na ceste dostali na miesto, ktoré je z Novej Sedlice vzdialené iba pár stovák metrov. Za kopcom. Zbytočné zdržanie, ale nie našou vinou.

Postupne sme si začali zvykať na miestnu krajinu, neskutočné kvantá kráv absolútne všade (búúú), pravoslávne kostoly (húúú!!!) a miestna krajina si začala zvykať na nás.

Absolvovali sme prvé nákupy, trúbili na baby a očakávali sme, kedy už prídu prví hrdlorezi, kanibali, lupiči a hladomor. Zatiaľ bezvýsledne.

Ešte za slnečného dňa sme obišli Ľvov, natankovali a dohodli sme sa, že Kyjev bude predsa len pre nás dnes ďaleko a že prespíme v meste Rivne. Sem sa nám aj podarilo okolo desiatej večer doraziť.

Takmer okamžite sme našli hotel MIR, ktorý pre nás za prijateľnú cenu (48 hrivien na hlavu - cca 350 korún) poskytol primerané služby. Vrátane televízora, studenej vody, splachovacieho záchoda a stráženého parkoviska.

Večer sme si ešte zašli do mesta na pivo, ale podarilo sa nám vyrušiť iba personál jedného baru v asi najobľúbenejšej miestnej činnosti - zatváraní všetkých obchodov a podnikov. Ako malú kompenzáciu toho že zatvárali nám ponúkli aspoň to, že aj tak skoro nič nemali. Ale to čierne pivo nebolo zas také zlé.

A SPAŤ!!!

Včera Zajtra