Volgogradské letisko Gumrak leží od centra mesta severozápadným smerom. Jeho vybavenie a vzhľad nám už definitívne ukázali, kam sme sa to vybrali na dovolenku. Totálna divočina.

Ubytovanie sme našli v miestnom hoteli Carycinskaja, o ktorého charaktere a klientele sa mali možnosť niektorí účastníci expedície aj presvedčiť v spoločnej sprche s miestnymi hosťami.

Ráno sme sa vybrali na Mamajev Kurgan, kde sme strávili niekoľko hodín. Je naozaj obrovský a jeho poloha naozaj vystihuje strategickú dôležitosť kóty 102 počas Stalingradskej bitky. Z malého pahorku je vidieť prakticky celé mesto a aj druhý breh Volgy. V diaľke bolo možné vidieť aj obrovskú priehradu.

Naše žalúdky, zvyknuté na boršč a šašlik, sme museli úplne šokovať, keď sme im už druhý deň po sebe ponúkli štandardnú stredoeurópsku stravu - v miestnej pizzerii.

V trolejbuse sme pochopili, že keď tu niekto ku vám pristúpi a pýta si od vás lístok - ak ho nemáte, neznamená to ešte, že bude volať milíciu, alebo že dostanete pokutu. Je to proste sprievodca a lístky vám predá.

Podvečer sme absolvovali prechádzku špinavým nábrežím Volgy a niektorí z nás okúsili aj slasti a strasti nočného života vo Volgograde. Pomaly sme si už odvykli od každodennej porcie kilometrov na cestách a zvykáme si na tzv. pobytové dni. Zajtra sa naša výprava asi po prvýkrát rozdelí - predsa len sme tu rôzne nátury a každý chce vidieť trošku čosi iné. Ale mesto je už naše a na tom nikto už nič nezmení.