O 23.00 hod. miestneho času pristál Tupolev TU154 leteckej spoločnosti Sibir na pravidelnej vnútroštátnej linke Moskva - Volgograd na volgogradskom letisku Gumrak. V ňom aj 5 bláznov z expedície Stalingrad 2004. Po približne 3.500 kilometroch, 7 dňoch výpravy a menších aj väčších problémoch sme dosiahli cieľ o ktorom sme roky iba snívali. Ale ako to začalo?

O 05.00 hod. vtrhol do našej izby Vraťo a oznámil nám, že je na tom približne o 50% horšie ako úplne v prdeli. Plán na odjazd do Volgogradu autom dostal vážnu trhlinu. Ráno po krátkej búrlivej porade sme sa rozhodli že auto zostáva v Moskve a my valíme do cieľa lietadlom.

Zakúpili sme si lístky na večerný let o 21.20 hod. a išli sme sa porozhliadnuť po nejakom žrádle. Tu sme zistili, že asi 15 metrov od našich izieb sa nachádza vchod do československej reštaurácie, ktorá ponúkala bohatý výber prudko konzumovateľnej stravy, zväčša veľmi známej produkcie. Kde sme, to nám pripomenula iba obsluha, ktorá si pomýlila objednávky u jediných dvoch stolov, ktoré boli v reštaurácii obsadené. Rovnako super bol dôvod prečo nie sú hranolky - friteza slamalas. No a samozrejme, miestny zvyk - jednotlivé položky menu sa prinášajú v poradí, kedy ich kuchár urobí, teda kľudne aj hlavné jedlo, potom polievka a nakoniec zeleninový šalát ako príloha k hlavnému jedlu.

Metrom sme sa zaviezli na stanicu Pavelecká, ktorá slúži taktiež ako check-in druhého najväčšieho letiska v Rusku - letiska Domodedovo. Električkou sme sa doviezli priamo na letisko. Absolvovali sme všetky nevyhnutné procedúry a o deviatej večer sme nasadli do lietadla. Vzniesli sme sa do vzduchu a zamierili k cieľu našej expedície. Privítal nás nočný Volgograd - mesto hrdina.