Každé cyklistické preteky majú svoju kráľovskú etapu. Jednoducho takú, ktorá preverí celý pelotón a zvíťazí v nej ten úplne najlepší a najodolnejší. Expedícia Stalingrad 2004 má túto etapu práve dnes, a to pritom píšem ešte ďaleko pred jej koncom.

Ráno ešte nič nenasvedčovalo tomu, že sa ide niečo extra diať. Doružova vyspatí, svieži a napapkaní sme vyrazili smerom na juh. Drobné nákupy, tankovanie a stravovacia kataklizma pri obede neďaleko Orla nás podvečer doviedli do plánovanej cieľovej stanice - mesta Kursk.

Miesto ďalšej bitky bitiek (popri tej Stalingradskej), možno rozhodujúceho stretu 2. svetovej vojny, sme opustili pri zapadajúcom slniečku a vydali sme sa skratkou smerom na Ukrajinu.

To, čo nás po trase stretlo, sa nedá nazvať inak ako policajná ruja. Vybrali sme sa totiž smerom na mesto Kurčatov, neďaleko ktorého (ako sme sa dozvedeli) stojí atómová elektráreň, no a na každej križovatke nás zastavovali milicionári. Niektorí ukazovali cestu, druhí vyberali úplatky. V Ryľsku sme sa dali smerom na Chomutovku a po pomerne ospalej nočnej colnej anabáze na rusko-ukrajinskej hranici sme sa opäť ocitli na Ukrajine.

Slniečko už začínalo pomaly vykúkať spoza obzoru, keď nás rannou diskohudbou od stánkov privítal náš vysnívaný maják - hotel v meste Baturin.