"My sme inteligentní primitívi, ale ten policajt včera, to bol originál primitív."

Áno, aj takéto perly ducha padajú pri jazde našim korábom ciest, na naše všeobecné zdesenie asi najrýchlejším vozidlom na miestnych cestách. Miestni sa naozaj nikam neženú a nevadí im ani keď ich predbehne naša staručká Volga.

Podľa cesty z Baturina do Kipti by mohli vyrábať pravítka, diaľnica do Kyjeva bola v pohode, obišli sme Kyjev, naobedovali sme sa pred Žitomirom v miestnej vegetariánskej reštaurácii (V ponuke nebol šašlik, takže to musela byť vegetariánska reštaurácia.) a davaj domov. Upaľujeme už od hraníc po tej istej ceste, po ktorej sme pred vyše týždňom išli opačným smerom. Týmto pádom už nie je potrebné byť neustále v strehu, s očami zapichnutými do mapy, môžeme sa viac venovať okolitej krajine, vokálnym úletom (či už sólovým alebo zborovým), foteniu sa s KRAZom a podobne.

Večer nás čakal starý dobrý hotel MIR v meste Rivne. Centrum mesta vôbec nevyzerá, že by išlo o nejakú dieru - vysvietené námestie, otvorené krčmy, kopa ľudí na uliciach. A pritom veľmi príjemné ceny.

Blízkosť domova a dĺžka expedície, ktorú už máme za sebou, nás ženú vpred, ale možno sa netreba až tak hnať, lebo práve teraz pred koncom sa to všetko dá asi najlepšie vychutnávať.