A opäť ďalší deň rozdelenia expedície. Vraťo s Radom sa vybrali zháňať po servisoch nové gumy, nové čerpadlo a iné vychytávky na Volgu, Korby s Janom a Lukášom zostali v hoteli MIR. Presnejšie v hotelovej reštaurácii. Tá za ceny na úrovni staničného bufetu u nás ponúkala miestne špeciality - aj s obsluhou. A tak sme tlačili a tlačili a tlačili - praženica, párky, boršč atď. atď..

Ak by táto expedícia trvala ešte týždeň, neviem neviem či by sme boli vlastne ešte schopní niekedy niekam vyraziť. Dnes sme sa totiž dali na cestu až po pol šiestej podvečer. Na hranicu sme dorazili okolo pol druhej v noci. Niekoľkohodinové peripetie na ukrajinskej colnici nám colník vysvetľoval tým, že problémy sú na slovenskej strane, ktorá nechce púšťať. Keď sme následne dorazili na tú slovenskú - jediný nespiaci pracovník nás bleskovo odbavil a poslal kade ľahšie. Keď sme ho chceli akože šokovať tým kde sme my vlastne boli a čo máme za sebou - bleskovo nás schladil laxným konštatovaním, že pred hodinkou sa vracal tadiaľto chlapík čo bol v Nepále na Prage V3S ...

Do Sniny sme na našu ubikáciu dorazili keď sa už brieždilo.