Ukrajina pred Kyjevom

Dnešným dňom sa pre nás všetkých už asi definitívne rozplynula predstava že budeme môcť deliť dni tejto expedície na transportné a pobytové. Jednoducho, v tejto brutálne obrovskej krajine sa buďto musíš neustále presúvať, alebo tu stráviť mesiace. Tie my k dispozícii bohužiaľ nemáme. Každopádne sme prišli na to, že na cestu je nutné vyrážať predpoludním. Inak sa nedá absolvovať za deň tá správna porcia kilometrov. Ale späť k uplynulému dňu.

Ráno sme v krásne rozheganom hoteli MIR v meste Rivne pojedli, nakúpili si trocha žrádla na cestu, zamenili prachy a okolo pol druhej vyrazili na cestu. Tu sme sa po prvýkrát zoznámili s absolútne desivým charakterom miestnej cestnej dopravy. Cesty sú rovné ako pravítko a vidíš pred sebou kilometre a kilometre, bez akéhokoľvek tušeného konca. Tušíš vždy iba jediné - ak sa aj objaví niekde mierny briežok, z neho potom vidíš len ďalej a ďalej do nekonečnej diaľky.

V Žitomire sme intenzívne hľadali miestnu centrálu Zväzu kanibalov na území bývalého ZSSR, ale našli sme iba predajňu s autodielmi. Tak sme si ako praví exoti nakúpili nálepky so znakom UA a s nefalšovanou radosťou z týchto suvenírov sme pokračovali na Kyjev. Čím viac sa blížil Kyjev, tým viac pršalo. To nám ale nebránilo odfotiť sa pri každom správnom betónovom či drevenom názve mesta.

A Kyjev je veľký!!!! A Dneper je široký!!! Prešli sme mesto, videli centrum, ale nás lákalo viac niečo iné - pamätník Rodina Mať. HÚÚÚ - ten je brutálne obrovský.

Priamo v areáli pamätníka sa nachádza aj múzeum vojenskej techniky - asi tak od tých 30-tych po 60-te roky. Celý pamätník je postavený asi v takom štýle ako Slavín, samozrejme je väčší. Musím sa priznať - očakával som trochu viac pompéznosti - aspoň čo sa týka starostlivosti o celý objekt.

Ukrajina za Kyjevom

Ako áno ako nie - po celodennom poflakovaní a slabých 300 kilometroch do Kyjeva sme sa rozhodli, že sa pokúsime priblížiť k ruským hraniciam. Výdatne sme sa štýlovo nahltali v kyjevskom McDonalde a potom sme si naložili ešte asi 200 km - polovicu po širokej diaľnici smerom na Černigov, druhú polovicu už po ceste 1. triedy smerom na hraničný prechod s Ruskom. Aj táto cesta bola zase brutálne rovná, okolo nej na nás len zlostne zazerali vysoké čierne stromy. Zažili sme prvú policajnú kontrolu počas našej expedície, našťastie bez problémov.

Na spánok sme sa uložili v mestečku Baturin, v moteli, ktorý dýchal Áziou až to bolelo. Ale vďaka bohu za takú ázijskú kultúru - kde inde v Európe prespí človek za 120 korún na noc?

A zajtra smer Moskva!!!