Keď zoberieš kus Ázie, pridáš korenie boľševizmu, dochutíš brutálnou veľkosťou a šialenou pomalosťou, dosiahneš koktail, ktorý tu môžeš naberať veľkými naberačkami. Tak na zdravie!

Ráno sme (samozrejme načierno) autobusom dorazili na čertanovskij rinok, zmenili prachy a hijó metrom do centra. Vystúpili sme neďaleko Červeného námestia a Kremľa. Prehliadka Červeného námestia - to je príbeh na jednu celú stranu. Ale to si každý z nás dobre zapamätal na celý život. Stačí len povedať, že to bol zážitok.

Prezreli sme si GUM (Gosudarstvennyj univermag), nakúpili suveníry, odfotili sa s fejkovým Leninom a po krátkej jedacej pauze sme si vzali taxík a poďho na výstavisko. Nuž teda, Gagarin by sa čudoval kde skončila jeho raketa a akých má susedov.

Boli sme si pozrieť veľkých oceľových ježkov, kam až došli cez vojnu Nemci (dnes zasa Švédi - oproti stojí IKEA) a poďho kupovať novú Volgu. Ani sám neviem prečo sme ju nekúpili, veď peňazí sme mali dosť - ale tu v Rusku je všetko akosi problém.

Ako správni vidláci sme sa nažrali v McDonalde, večer sme si na izbe pozreli majora Zemana a ukončili týmto náš prvý skutočne pobytový deň v Moskve a zároveň na celej tejto expedícii. Takže ako povedal klasik: "Zajtra vstaneme kedy vstaneme a dovezieme sa tam, kam sa dovezieme." koniec citátu. Snáď nám osud bude priať a bude to Stalingrad.